Mesto Trnava

História mesta Trnavy

Trnava - jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m, vo vzdialenosti 45 km od hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislavy.

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.

Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny.

Sedemnáste storočie sa pokladá na Slovensku za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.

V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. V júni 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matici slovenskej, pomáhal udržiavať národné povedomie.

Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy - množstvo architektonických pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu prezrieť mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä známe trnavské kostoly, vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím.

Od roku 1996 je Trnava krajským mestom, v ktorom žije takmer 70 000 obyvateľov. Pulzuje tu bohatý spoločenský, kultúrny a športový život. V Trnave sa koná veľa podujatí, ktoré svojím významom presahujú hranice mesta.

 

Historické míľniky Trnavy

1211 – prvá písomná zmienka o Trnave

1238 – uhorský kráľ Belo IV. udelil Trnave privilégia slobodného kráľovského mesta

1348 – doložená najstaršia pečať Trnavy

1543 – do Trnavy sa presídlilo ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula, mesto sa stalo kultúrnym a náboženským centrom krajiny

1635 – kardinál Peter Pázmaň založil Trnavskú univerzitu, ktorá mala na začiatku dve fakulty ( filozofická, teologická) a neskôr pribudli ďalšie (právnická, lekárska)

18. storočie

Vývoj remeselníckej výroby, potravinárskeho priemyslu, založenie podnikov s manufaktúrou – súkenka a výroba hodvábnych textílií.
V 18. storočí pôsobil v Trnave Anton Bernolák, ktorý ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu a vytvoril hlavný stánok osvety a literatúry na šírenie spisovnej slovenčiny – Slovenské učené tovarišstvo.

19. storočie

Založenie podnikov s manufaktúrnou technológiou – sladovne, škrobáreň, octáreň, mestský pivovar, tehelne, liehovar, zvonolejáreň, Coburgove závody

1830 – založenie cukrovaru

1846 – prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, ktorá viedla z Bratislavy do Trnavy

1870 – založenie Spolku svätého Vojtecha

20. storočie

Vznikli ďalšie závody pôsobiace v meste: Figaro, Vozovka, Zornica, Skloplast, Šmeralove závody, Nábytkárske závody...

1948 – peňažné ústavy pôsobiace v meste: Tatra banka, Sedliacka banka, Roľnícka vzájomná pokladnica, Mestská sporiteľňa

Novodobé dejiny:

1972 – Nábeh výroby elektrickej energie v závode v Jaslovských Bohuniciach

1980 – napojený druhý blok jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
Inovácia výroby automobilu Š 1203 v Trnavských automobilových závodoch

1996 – založenie významných podnikov so zahraničným kapitálom: Sony Slovakia, s. r. o., Punch products Trnava, s. r. o., Sachs Slovakia, a. s.

2001 – kapitálový vstup americkej spoločnosti Johns Manville do SkloplastuTrnava

2003 – podpísanie zmluvy o výstavbe závodu PSA – Peugeot Citroën

2004 – zavedenie novej linky a rozšírenie výroby v spoločnosti Sony Slovakia, s. r. o.
Výstavba novej výrobnej haly, rozšírenie výroby a zamestnanosti v spoločnosti Johns Manville Slovakia, a. s.

2005 – výstavba dodávateľského parku pri závode PSA – Peugeot Citroën

2006 – spustenie výroby v závode PSA – Peugeot Citroën

2007 – založenie prvého klastra na Slovensku: Automobilový klaster – západné Slovensko

2009 – spustenie projektu výstavby Mestského priemyselného a technologického parku v Trnave

2012 – ukončenie projektu výstavby Mestského priemyselného a technologického parku v Trnave

2014 – rekonštrukcia pešej zóny